Najjednoduchší spôsob kontroly spätného ventilu je všeobecne rozdelený do troch krokov:
Otvorte cestu spätného ventilu, naplňte komoru ventilu vodou (alebo petrolejom) a zvýšte tlak na požadovaný test pevnosti, skontrolujte tesnosť telesa ventilu, kapoty, tesnenia a tesnenia.
Zatvorte cestu mŕtveho ventilu, natlakujte jednu stranu spätného ventilu na menovitý tlak a z druhej strany skontrolujte únik.
Otočte spätný ventil hore dnom a vyskúšajte opačnú stranu. Prostredníctvom vyššie uvedených jednoduchých troch krokov možno analyzovať abnormálny základný pracovný stav spätného ventilu.
Existujú samozrejme aj zložitejšie testovacie metódy. Nižšie uvedené metódy sú zamerané na zložitejšie potenciálne problémy a kroky je možné v zásade rozdeliť do dvoch krokov:
Skontrolujte skúšobný tlak menovitého tlaku ventilu od 0,4 MPa-32 MPa, tieto bežne používané tlakové ventily, skúšobný tlak sily ventilu pre jeho menovitý tlak 1,5-krát. Skúšobný tlak tesnenia ventilu, ktorý sa rovná 1,1-násobku menovitého tlaku.
Skúšobná stanica spätného ventilu má obvykle lisovací komponent hore a potrubie pod ktorým je pripojené čerpadlo na test tlaku. Po stlačení ventilu pracuje tlakové testovacie čerpadlo. Z manometra tlakového testovacieho čerpadla je možné odčítať počet tlakov vyvíjaných ventilom. Elektrická tlaková skúška ventilu pri plnení vody do výfuku vzduchu z ventilu. Horná prítlačná doska testovacieho zariadenia má výfukový otvor a otvára sa a zatvára pomocou malého ventilu. Znakom čistého vzduchu je, že z prieduchu vychádza iba voda. Po zatvorení prieduchu sa tlak zvýši. Proces zvyšovania tlaku by mal byť pomalý, nie ostrý. Po dosiahnutí stanoveného tlaku ho udržujte 3 minúty, tlak nestane kvalifikovaným.
